Jdi zpět

Novinky a přání od oblátek

Už ste mali niekedy pocit, že tvoríte históriu? Alebo aspoň, že niekto tvorí históriu a vy ste toho súčasťou? Ja teda áno a musím sa vám priznať, že je to niečo, čo ma presahuje! Ale na to, aby sme si niečo také mohli naplno uvedomiť, potrebujeme pohľad viery – ako keď sa pozeráte na malé zrnko pšenice a dokážete v ňom vidieť už v tú chvíľu zrelý klas. Alebo keď máte pred sebou hromadu malých farebných kamienkov a vo svojej mysli ste už dávno poskladali krásnu mozaiku. A čo som videla ja pred niekoľkými dňami?
Celá naša kongregácia – to znamená 18 sestier a ja novicka – sme sa zišli na tzv. interkapitule. Slovíčko „inter“ znamená „medzi“. Interkapitula sa teda koná medzi dvoma kapitulami. „Kapitula“ alebo „generálna kapitula“ je najvyššou autoritou kongregácie. Schádza sa pravidelne každých 6 rokov, aby posilnila našu jednotu, a vyjadrila tak účasť všetkých na živote a poslaní kongregácie. Oblátska rodina, zhromaždená okolo Krista, sa takto delí o skúsenosti žité v komunitách, a taktiež o výzvy a nádeje, ktoré prináša jej služba. Je to privilegovaný čas reflexie a komunitného obrátenia. No a tentokrát šlo o to stretnutie „medzi“, ktoré bolo príležitosťou poďakovať nielen za všetko, čím žila naša kongregácia od poslednej kapituly v r. 2014, ale pozrieť sa aj na nové výzvy pre zasvätený život v dnešnej dobe, priblížiť konkrétne misijné projekty, ktorým sa venujeme už dlhšie (misijné aktivity v Maroku a v Peru, pastorácia mládeže a povolaní) alebo ich len rozbiehame (centrum pre mládež, ktoré budeme mať na starosti).
Na prvý pohľad šlo o jednoduché stretnutie 19 mladých žien, ktoré by pri pohľade „zvonku“ mohlo vyznieť bezvýznamné či nenápadné. No počas týchto dní, kedy sme si zároveň pripomenuli 20 rokov vzniku kongregácie, sme si všetky veľmi dobre uvedomovali, že celé toto dielo je zázrak, že je to niečo, čo je Božie, a že ešte stále pokračuje „tiempo de fundación“ – čas zrodu, čas vzniku. A ja som si naplno uvedomovala, že plný význam toho, čo sa rodí a čoho som súčasťou, uvidia až generácie, ktoré prídu po nás. Presne tak, ako to bolo u misionárov oblátov, ktorí majú za sebou už takmer 202 rokov histórie. Ani ich začiatky neboli jednoduché, začínali v malom počte, prekážok a ťažkostí bolo veľmi veľa, a mnohokrát sa mohlo zdať, že to nikam nepovedie. No Božie dielo rastie pomaly a v skrytosti a dnes sú misionári obláti rozsiati po celom svete. A dôkazom toho, že ich pôsobenie prináša svoje plody, je práve aj mladučká kongregácia misionárok oblátok. Tá vznikla v Španielsku presne pred 20 rokmi. Misionári obláti tu totiž v tom čase pôsobili na rôznych miestach a ich misijný život zapôsobil na viacero dievčat nezávisle od seba. Tie v sebe cítili túžbu zasvätiť svoj život Bohu, ale zároveň chceli žiť tú istú charizmu ako obláti. Neexistovala však ženská vetva tejto kongregácie. To však nebolo prekážkou toho, aby sa s odvahou vydali na cestu do neznáma: v roku 1996 sa tieto dievčatá vďaka iniciatíve oblátov po prvýkrát stretli a 14. 9. 1997 sa presťahovali do Pozuela blízko Madridu, kde začali žiť v komunite. A už o pár rokov na to začali prichádzať dievčatá z iných krajín, z ktorých takmer všetky poznali misionárov oblátov u nich doma. Ukrajina, Nemecko, Poľsko, Francúzsko, Peru a napokon som prišla aj ja – vďaka tomu, že som spoznala život misionárov oblátov v Česku.
A tak nás je dnes 19 zo 7 štátov. Cestá nie je ľahká, mnoho vecí sa ešte len rodí, učíme sa veľmi veľa od tých druhých, ktorí sú tu už dlhšie, a často sa učíme aj na vlastných chybách. To ľudské sa spája s Božím a vzniká krásne dielo, zatiaľ maličké a nenápadné, ale Božie. A predovšetkým veľmi pestré a príťažlivé. Hľadieť na minulosť s vďačnosťou, žiť prítomnosť s nadšením a pozerať sa do budúcnosti s nádejou.“ Pozvanie pápeža Františka sa môže stávať čoraz viac aj pozvaním pre nás. A tak si na nás, prosím, spomeňte občas v modlitbe. Buďte si istí, že vďaka vašej modlitbe budete tú históriu písať spolu s nami! Melánka